Ak chceš byť lektorom, prihlás sa osobne u kostolníkov v sakrestii, alebo u pána farára. Každý je vítaný.
29. Keď sa v Cirkvi číta Sväté písmo, sám Boh hovorí k svojmu ľudu, a Kristus, prítomný vo svojom slove, ohlasuje Evanjelium.
Čítanie Božieho slova je dôležitým prvkom liturgie, a preto ho majú všetci počúvať s úctou. Hoci v čítaniach zo Svätého písma sa Božie slovo obracia na všetkých ľudí všetkých čias a hoci je im zrozumiteľné, jeho väčšia zrozumiteľnosť a účinnosť sa ešte podporuje živým výkladom, to jest homíliou, ktorá je časťou liturgického úkonu.
56. Liturgia slova nech sa slávi tak, aby napomáhala meditáciu, preto rozhodne sa treba vyvarovať každej forme náhlenia, ktoré prekáža sústredeniu sa. Na to sú vhodné aj krátke chvíle posvätného ticha prispôsobené zhromaždenému spoločenstvu. V tichu sa pôsobením Ducha Svätého Božie slovo srdcom prijíma a odpoveď sa pripravuje modlitbou. Tieto chvíle posvätného ticha sa vhodne môžu zachovať po prvom a druhom čítaní a napokon po skončení homílie.
58. V slávení omše s ľudom, čítania sa majú vždy prednášať z ambony.
59. Povinnosť prednášať čítania podľa tradície nie je predsednícka, ale služobná. Čítania preto prednáša lektor, Evanjelium však zvestuje diakon alebo iný kňaz. Ak však nie je prítomný diakon alebo iný kňaz, číta Evanjelium sám celebrujúci kňaz; aj keď chýba iný schopný lektor, celebrujúci kňaz prednáša aj ostatné čítania.
Po jednotlivých čítaniach, ten, čo číta, prednesie aklamáciu na ktorú zhromaždený ľud odpoveďou vzdá česť Božiemu slovu, ktoré prijal s vierou a vďačným duchom.
101. Ak chýba ustanovený lektor, treba určiť iných laikov na prednášanie čítaní Svätého písma, dobre pripravených túto službu plniť dôstojne, vhodne a horlivo, aby u veriacich pri počúvaní posvätných čítaní sa vznietila v srdci láska k Svätému písmu a živý záujem oň.
128. Po modlitbe dňa si všetci sadnú. Kňaz môže niekoľkými slovami uviesť veriacich do liturgie slova. Lektor zatiaľ ide k ambone a prednesie prvé čítanie z lekcionára, ktorý tam treba položiť už pred omšou. Všetci počúvajú čítanie. Na konci povie lektor aklamáciu: Počuli sme Božie slovo a všetci odpovedia: Bohu vďaka.
Po čítaní sa môže vhodne zachovať chvíľka ticha, aby prítomní mohli pouvažovať nad tým, čo počuli.
Ten, kto verejne v kostole číta Sv. písmo, musí ho čítať tak, aby poslucháči poznali posvätnosť Božieho slova. Neslobodno zveriť čítanie lekcií niekomu, kto to nedokáže zrozumiteľne, jasne a s patričným dôrazom prečítať. Je potrebná výchova lektorov, nielen čo sa týka techniky čítania, ale i obsahu. Nemôže čítať lekciu ten, kto si ju vopred neprečítal. O jeho schopnostiach sa kňaz musí presvedčiť.