Príde misionár! Úprimne sme sa tešili. Voňalo to exotikou, odvahou a výnimočnosťou. Otec Šutka. ktorý pricestoval na Slovensko po mnohých rokoch z Ekvádoru, nám začal okrývať nový svet. Iné počasie, iné správanie, iná strava, iné zvyky. Nad tým všetkým však rovnaký, dôverne známy zápal pre Krista, ako u všetkých, čo mu úprimne otvorili srdce. Badali sme na ňom oveľa viac - jeho nádej, vieru v dobro a neochvejné presvedčenie, že ľudia môžu žiť lepšie, dôstojnejšie, vo väčšej láske, že Ježiš chce všetkých ľudí objať svojou láskou a obdarovať ich svojím pokojom a že to je hodnota, pre ktorú sa oplatí nasadiť celý život.

Úplne odlišne už znelo slovo misionár o jedenásť rokov neskôr v postsovietskom Azerbajdžane, kde bolo synonymom kolonializmu, imperializmu, prozelytizmu v službách mocenských ambícií silných krajín alebo dokonca špionáže.

Čo sú teda misie? Čo k nim patrí a čo je ich protirečením? Máme misie podporovať a rozvíjať alebo je potrebné ich odstrániť ako prežitok či omyl? Môže byť nejaká forma misií aktuálna ešte aj dnes?

Nemôžeme nekonať, keď okolo seba vidíme ľudské utrpenie.

Jednoduché dávanie peňazí kazí človeka aj štáty. Či ide o centy, milióny alebo miliardy.

Najdôležitejšie je overiť, či je humanitárny projekt dobrý, či ľudí rozvíja.

Deliť sa máme nie preto, aby sme my mali málo, naopak, aby sme aj my mali viac - radosti, ľudskosti a požehnania.

Náš západný model života aj ekonomiky už nemôže slúžiť ako vzorový príklad pre ostatný svet.

Spolupráca s miestnou cirkvou je rozhodujúci faktor, ktorý robí projekt zmysluplným.

Apoštoli, prví Ježišovi misionári, hlásali Ježišovu smrť a vzkriesenie. Nič nedokazovali, nikoho nepresviedčali.

Ježišovo vzkriesenie nemusíme dokazovať, ale máme ho ohlasovať.

Misia je dôsledkom a prejavom toho, že sme stretli Boha.

Aj toto je súčasť práce misionára - hľadať, skúmať, modliť sa, aby sa našli najvhodnejšie spôsoby ohlasovania evanjelia.

zdroj: Štefan Kormančík , Ovocie misií, vydaveteľstvo Don Bosco 2019