Farnosť Nedožery-Brezany - História
Kostol svätej Heleny (1409)
Okolo roku 1396 kráľ Žigmund daroval bojnické panstvo do správy Leustáchovi z Ilšvy. Po jeho smrti a smrti jeho syna Petra, z rodiny zostal len Juraj so svojou manželkou Helenou. Pretože veriaci z Brezian a Nedožier mali ďaleko do bojnického kostola, Juraj z Ilšvy s manželkou Helenou dal v roku 1409 postaviť kostol v Brezanoch, na kopci nazývanom “Kaplňa“. Daroval pod kostol pozemok, udelil potrebných poddaných, ktorým daroval istú čiastku poľa a oni sa mali starať o čistenie a opatrovanie kostola. Kostol bol venovaný k úcte sv. Heleny asi preto, lebo i jeho zakladateľka sa menovala Helena.
Pohľad na oltár svätej Heleny
K stavbe farského kostola sv. Heleny v Brezanoch sa spája i stará legenda, ktorá je staršia ako sám kostol a predsa sa zachovala v ľuďoch dodnes. Legenda hovorí, že sám Boh si prial, aby kostol stál na terajšom mieste. Tak podľa legendy sa mal kostol postaviť na kopci zvanom Nadávky. Keď už bolo všetko k stavbe pripravené a malo sa začať so stavbou, stalo sa, že cez noc bolo všetko poprenášané na protiľahlý kopec zvaný Kaplňa.
Ľudia si mysleli, že to urobil niekto z huncútstva alebo zo zlomyseľnosti. Keď sa to dva razy zopakovalo, začalo sa povrávať, že v tom je voľačo nadprirodzené, teda Božie riadenie.
História kostola sv. Heleny
Tento pôvodný kostol sa zachoval dodnes a slúži, ako svätyňa. Svätyňa je osmouhlá a gotickou vežičkou pokrytá, ktorej žily (consoles) v umelecky vykresaných kameňoch (z ktorých visia hlavy drakov a iné kresané ozdoby) spájajú sa v ústrednom kameni, na ktorom je hlava Spasiteľa. Na ľavej strane sa zachoval i krásne vykresaný pastophor. Nad svätyňou bola pôvodne malá vežička v ktorej bol umiestnený zvon s názvom “THOS SAS“ (Thomas Sanctus) 1547. Tento zvon bol pred prvou svetovou vojnou zobratý. (Schematismus Historicus Dioecesis Neosoliensis Anno 1876, str. 372-3)
Po postavení kostola v Brezanoch chodieval slúžiť bohoslužby farár menom Peter z Bojníc. V roku 1437 sa vybrali richtári a prísažní, a celá zastúpená obec z Brezian a Nedožier do zámku v Bojniciach a žiadali pre kostol sv. Heleny v Brezanoch samostatného kňaza. Bojnicky farár Ladislav s tým súhlasil, ale každoročne mu mali platiť 11. zlatých, ako odškodné. V roku 1437 na žiadosť veriacich bola tu zriadená samostatná farnosť a pričlenené boli k nej obce Brezany, Nedožery, Poluvsie, Pravenec a dnes už zaniknutá obec Lehotka. Prvým samostatným farárom v Brezanoch bol akýsi Ján v roku 1437.
V roku 1527 dostali bojnicky hrad od kráľa Ferdinanda Thurzovci a tak sa stali patrónmi kostola v Brezanoch. Ale tiež prijali Lutherovo učenie. Asi po roku 1550 prešiel breziansky kostol do rúk protestantov. Čo sa stalo s katolíckym kňazom v Brezanoch? Starí ľudia spomínajú, že odišiel do hôr za Brezanmi (teraz sa to menuje “kňazova dolinka“) a tam v pokoji a v modlitbách strávil svoj život. Zvlášť v noci prijímal svojich veriacich.
Po vymretí Thurzovcov v Bojniciach (posledný Michal Thurzo 1638) majetok prešiel na vtedajšieho kráľa Ferdinanda III., ktorý daroval bojnicky hrad (1645) palatínovi Uhorska grófovi Pavlovi Palffymu, vernému a dobrému katolíkovi.
On sa postaral, že aj v Brezanoch bol v roku 1660 katolícky kňaz misionár jezuita Pavel Alexandri. (Historia domus Handlová)
Po smrti grófa Pavla Palffyho jeho manželka Františka Khuen dala v roku 1666 rozšíriť kostol v Brezanoch o loď a vežu. Loď mala rovnú drevenú povalu, ktorá bola v roku 1748 nahradená klenbou. Kostol bol vysvätený v roku 1716.
Kostol je teda jednoloďová stavba v jadre gotická. Loď je zaklenutá barokovou klenbou s lunetami. Vo svätyni je novogotický oltár so sochou sv. Heleny.
Na hlavnom oltári boli pôvodne dve sochy svätého Petra a Pavla, ktoré odkúpil Pállfy v roku 1897, a ktoré boli bezpochyby súčasťou neskorogotického oltára. Na južnej stene víťazného oblúka nachádza sa bočný barokový oltár Panny Márie. Na severnom pilieri víťazného oblúka, nachádza sa renesančná kazateľnica. Na severnej stene víťazného oblúka nad bočným oltárom, sú viditeľné fragmenty nástennej maľby “Snímanie z kríža“ z 15. storočia.
Na západnej strane lode kostola je parapet empory s dvanástimi apoštolmi.
Na západe kostola stojí stredoveká veža ukončená nadstavbou z 18. storoeia. Veža kostola nebola ukončená štíhlou hladkou strechou. Pôvodná strecha bola trikrát guľatá dutina, zakončená plechovou dutinkou s krížom (terajším). Na veži boli pôvodne i hodiny. Táto veža bola zničená požiarom, ktorý vznikol od blesku v roku 1906. Potom bola nahradená strechou, pokrytou šindľom. Pri tomto požiari spadol dolu aj kríž s plechovou guľou. Vnútri gule sa našli rôzne listiny a peniaze z doby poslednej opravy pred požiarom. Vtedajší farár uschoval tieto listiny a po oprave novej strechy ich vložil späť, k eomu pripojil aj peniaze súčasnej doby. Potom bola guľa aj s obsahom upevnená na vrchol strechy. Šindľová strecha chátrala a keď hrozilo i poškodenie veže, bolo nutné ju opraviť. V roku 1956 sa urobila omietka veže a bola opravená aj strecha veže. Bol odstránený hnilý šindeľ. Celá strecha bola obitá doskami, oplechovaná pozinkovaným plechom a nafarbená na zeleno.
Na farskom kostole v Nedožeroch - Brezanoch sú na veži tri zvony. Najmenší zvon nazývaný umieračik. Druhý zvon má nápis: “Vydaný rozšírený k pocte svätej Heleny patrónky farnosti brezianskej, opäť ma rozšíril Samuel Palisch v Kremnici“. Tretí zvon má nápis: “Zvon bol zadovážený v roku 1930 z pokladnice urbarialistickej obce Brezany a Nedožery, z milodarov obce Poluvsie a Pravenec. Taktiež z milodarov Jozefa Gatiala a bratov Jána a Štefana Flimlovcov - kachliarov, obyvateľov, brezianskych, ktorí po 500 - 550 korún obetovali a z milodarov jednotlivých veriacich. Zvon je venovaný k úcte Božského Srdca Ježiša.“
Kostol Krista Kráľa (1939)
Pretože kostol sv. Heleny v Brezanoch bol malý pre všetkých veriacich z Brezian, Nedožier, Pravenca a Poluvsia rozhodlo sa, a za kňaza Jána Hulu doa 1.5.1938 sa začal stavať nový kostol Krista Kráľa.
Projekt na nový kostol vypracoval Ing. arch. Břetislav Štorm bývalý tech. komisár krajinského úradu v Bratislave a neskôr stavebný poradca Benediktínskeho opátstva v Břevnove. Stavebné plány vypracoval staviteľ Alojz Engliš z Prievidze. Stavbu previedli Brečtenský a Kočner z Nitrianskeho Pravna. Kostol sa staval vo veľmi ťažkých časoch, ale veriaci vďačne obetovali aj to posledné, čo mali. Stavba bez vnútorného zariadenia stála 320 000 Kčs.
Posviacku kostola Krista Kráľa vykonal doa 20. augusta 1939 gen. vikár Mesík - Vajda. V nasledujúcom roku bol vyrobený nový orgán, ktorý bol požehnaný doa 26. decembra 1940. Nový orgán je veľký dvojklávesový s nožnými basovými klávesmi a vybavený s elektricky tlačeným vzduchom.
Dňa 11. apríla 1943 bola požehnaná “Krížová cesta“, ktorú zhotovil umelecký rezbár Drozd z Novák.
Konsekráciu kostola vykonal otec biskup ThDr. Jozef Feranec dňa 26. novembra 1989.
Nový kostol Krista Kráľa je jednoloďová stavba, pristavená na južnom boku starého kostola a s loďou pôvodnej stavby je spojená dvoma arkádami. Nový kostol je riešený v modernom chrámovom štýle. Klenby sú krížové bez rebier, obloky na južnej strane vysoké, ukončené elipticky a rozdelené betónovými priečkami. Vnútorná strana severného múru je členená čiastočne zamurovanými arkádami. Nad každou arkádou sú tri oblúkom zakončené výklenky. Spolu je ich dvanásť a sú v nich umiestnené sochy svätých apoštolov. Víťazný oblúk je nízky, hore prelomený troma arkádami, kde je umiestnená Kalvária: uprostred Kristus na kríži a po oboch stranách s ním ukrižovaní lotri. Svätyňa má trojuholníkový záver a je zaklenutá podobne ako loď. V bokoch záveru sú dve vysoké okná, ktoré boli pôvodne pri výstavbe také, ako aj na južnej strane. Celý kostol má dlažbu z tehlovo červených šamotových dlaždíc.
Pohľad na oltár Krista Kráľa
Hlavný oltár je prevedený z travertínu - gotizujúci, nástavec je z červeného smreku. Vo vežiach oltárneho nástavca sú sochy; v strede socha Krista Kráľa, a po bokoch sv. Cyrila a sv. Metoda.
Na ľavej strane je bočný oltár, kde sa nachádza socha: Božského Srdce Ježiša. Na pravej strane je boený oltár, kde sa nachádza socha: svätej Terézie Ježišovej od sochára Damiána Pešana.
Pred ňou na pravej strane sa nachádza krstiteľnica, ktorú na návrh Júliusa Eckhardta z Pravenca zhotovil Jozef Kavka z Nedožier-Brezian. Po ľavej strane v jednom výklenku je veľký kríž z červeného smreku a v druhom je obraz Božieho milosrdenstva, ktorý namaľovala Žofia Kožlak.
V strede lode na ľavej strane je kazateľnica a vedľa nej je oltár a socha Panny Márie Lurdskej, od rezbára Františka Charváta.
V lodi kostola, po ľavej strane pod klenbou sú výjavy od najstaršej biblickej obety (Ábela, Melchizedecha, Abraháma, Ježiš sa krvou potí, Posledná večera) až po poslednú obetu “Kalvársku“ na víťaznom oblúku. Na ľavej strane víťazného oblúka je znázornené dobro v podobe čistého potôčika vyvierajúceho spod kríža, pri ktorom sa pasú čisté a zdravé ovce. Na pravej strane je tiež potôečk vyvierajúci spod kríža, avšak s prašivými ovcami a s nešťastným Judášom pred obesením, ako symbol zla.
V roku 1986 študenti Vysokej školy výtvarných umení katedra reštaurovanie, odkryli fresku “Snímanie z kríža“ z 15. storočia, vytónovali starý kostol a očistili sochy.
V máji 1989 sa postavilo lešenie okolo celého kostola a vykonala sa oprava kostola zvonka. Na jeseň sa previedlo prekrytie starého i nového kostola medeným plechom.
Postupne sa začali reštaurovať niektoré sochy v starom kostole, ktoré sú kultúrnou pamiatkou. V roku 1997 boli to sochy sv. Petra a sv. Pavla.
V roku 2005 boli reštaurované na Vysokej škole výtvarných umení sochy: sv. Rochus, sv. Šebastián, sv. Helena, Panna Mária Immaculata a Madona patrónka Uhorska.
I keď chrám je vzácnou kultúrnou pamiatkou, predsa zostáva miestom stretnutia Boha s človekom. Prijímajme ho, ako miesto osobitného požehnania, kde môžeme nájsť silu v slabosti, útechu v bolesti a život vo chvíli smrti.