Ružencové bratstvo

je združenie duchovne zjednotených veriacich formovaných dominikánskou spiritualitou, ktorí si osobitným spôsobom uctievajú Pannu Máriu a modlitbou posvätného ruženca vyprosujú pre seba, cirkev a svet potrebné dobrá. Cieľom každého člena ružencového bratstva (RB) je zároveň snaha o neustály pokrok v láske k Bohu a ľuďom, o neustále premieňanie modlitby na konkrétne skutky. Ružencové bratstvá sú organizované skupiny veriacich, ktoré svojou činnosťou sledujú spoločný cieľ – šírenie dobra cez osobné sebaposväcovanie, cez prehlbovanie viery jednotlivých členov RB, cez prehlbovanie ich lásky k Bohu a k ľuďom okolo nich.

Čo je ružencové bratstvo?

Ružencové bratstvo je dominikánskou rehoľou založená skupina veriacich, ktorí sa slobodne rozhodli aktívne prehlbovať svoj vzťah k Bohu, dozrievať v láske a šíriť dobro podľa biblického príkladu Panny Márie. Na ceste k tomuto cieľu si členovia ružencových bratstiev osobitným spôsobom pomáhajú modlitbou posvätného ruženca, pravidelnými spoločnými mesačnými stretnutiami a duchovnou súdržnosťou širokej dominikánskej rodiny, ktorú tvoria kontemplatívne mníšky, rehoľníci, rehoľníčky, dominikánski laici a tiež všetky existujúce ružencové bratstvá.

Mnohí ľudia sa radi a často modlia posvätný ruženec. Mali by sa stať členmi ružencového bratstva?

Nie je to nutné, hoci vstup do ružencového bratstva im rozhodne možno odporúčať. Posvätný ruženec je v Cirkvi mimoriadne obľúbená a osvedčená modlitba, ktorá pomáha každému, kto sa ju úprimne modlí. Členstvom v ružencovom bratstve sa však stáva životným programom a tým ešte účinnejším prostriedkom na sebazdokonaľovanie konkrétneho človeka, jeho duchovného života, ale aj životov jemu blízkych bratov a sestier v Kristovi. Ružencové bratstvo je totiž združenie duchovne zjednotených veriacich, ktorí si osobitným spôsobom uctievajú Pannu Máriu a modlitbou posvätného ruženca vyprosujú pre seba, Cirkev a svet potrebné dobrá a navzájom sa snažia o neustály pokrok v láske k Bohu i ľuďom. Duchovné priateľstvá, komunity blízkych ľudí, sú na spoločnej ceste obyčajne silnejšie ako osamelí bežci. Napokon človek je tvor spoločenský a potrebuje pre svoj život aj druhých.

Čo o aktívnom členstve v ružencovom bratstve hovoria Stanovy ružencových bratstiev?

Každý člen ružencového bratstva sa má usilovať rásť v láske a vo svätosti. Členovia ružencového bratstva podporujú ružencový apoštolát medzi deťmi, mládežou, vo svojich rodinách, na pracoviskách. K apoštolátu členov ružencového bratstva patria aj skutky duchovného a telesného milosrdenstva (napr. návšteva chorých, podporovanie sociálne slabších rodín a pod.). Členovia ružencového bratstva majú byť nápomocní farárovi farnosti napríklad modlitbou posvätného ruženca, upratovaním a výzdobou kostola, organizovaním pútí, distribúciou časopisov, spoločnými kultúrnymi podujatiami, prednáškami a pod.“

Čo je zmyslom ružencových bratstiev?

V podstate to, čo kedysi povedal pápež Ján Pavol II.: Objavovať modlitbu ruženca vo svetle Svätého písma, v súlade s liturgiou a v kontexte každodenného života (porov. apoštolský list Rosarium Virginis Maria, čl. 43). Aby modlitba ruženca vždy vychádzala z Božieho slova, z toho najdôležitejšieho slova, ktoré nenahradí žiadne iné. To slovo nie je len informácia, je to pokrm, ktorý má viesť k premene životov. Ak premena chýba, potom sa treba zamyslieť nad tým, či v recitovaní „zdravasov“ nerobíme chybu. Modlitba ruženca má prinášať svoje ovocie v ľudských postojoch. Okrem modlitby je teda veľmi dobré, ak si ružencové bratstvá dávajú aj konkrétne úlohy, preberajú za niečo zodpovednosť – napríklad organizujú pomoc chorým, pomáhajú v aktivitách vo farnosti, starajú sa o záležitosti, ktoré aktuálne prináša doba. Inými slovami zmyslom ružencových bratstiev je spoločná snaha učiť sa modlitbu ruženca premieňať na lásku, na konkrétne skutky.

Prvé zárodky ružencových bratstiev inšpirované príkladom života prvotnej cirkvi vznikali pri dominikánskych konventoch už v 13. storočí. Aký zmysel má zakladať ružencové bratstvá dnes – v 21. storočí?

Ružencové bratstvá majú aj dnes nesmierny význam, ba možno povedať, že ich význam rastie. Ľudia sa stále menej stretávajú a len ťažko si nachádzajú čas jeden pre druhého. Prehlbuje sa individualizmus, anonymita a s ňou často spojené sebectvo. Medzi ľuďmi sa šíri opustenosť – a to aj uprostred obce či sídliska. Jeden zo spôsobov, ako na takýto pozvoľne sa šíriaci nezáujem človeka o druhých ľudí odpovedať, je aktívne členstvo v ružencovom bratstve. Okrem pravidelnej modlitby ruženca sa v ružencovom bratstve uskutočňujú aj pravidelné mesačné stretnutia jeho členov. Aktívne bratstvá sa okrem spoločnej modlitby zaujímajú jeden o druhého, pomáhajú si a hľadajú miesto vo farnosti, kde a ako by jeho členovia mohli byť užitoční.

Často počúvame, že je tu kríza a blíži sa ešte väčšia. Veľa ľudí je bez práce a v týchto dopletených časoch zrejme o ňu prídu ďalší ľudia. Z minulosti je nám známe, že v ťažkých situáciách bola vždy tou najväčšou oporou rodina, priatelia, skupiny ľudí, ktorých spájala nejaká myšlienka, dobročinnosť, viera. A ako vo vašom časopise čítam, jedným z takýchto srdečných, dobročinných spoločenstiev by mali byť aj ružencové bratstvá. Z toho na mňa dýcha nádej. Ľudia sa uzatvárajú, rodiny sa rozpadajú, spoločenstvá sa hádajú, veriaci utekajú z kostolov... A tu zrazu je niečo, čo chce byť opak, ba skoro ísť proti prúdu tohto sveta. Modlitba ruženca má viesť ľudí v ružencových bratstvách k solidarite, k vnímavosti a citlivosti. K záujmu jedných o druhých. A v neposlednom rade i ku konkrétnej pomoci tým, ktorí to najviac a nie z vlastného pričinenia potrebujú. (Z listárne časopisu Ruženec 2/2012)

Ako a kde môže vzniknúť ružencové bratstvo?

Ružencové bratstvo sa obyčajne zakladá pri kostole – farskom alebo filiálnom, môže však vzniknúť aj tam, kde kostol nie je. K jeho založeniu je potrebná minimálne 20-členná skupina veriacich, ktorá je ochotná pravidelne sa modliť – ruženec a schádzať sa na spoločnej modlitbe minimálne raz mesačne na vhodnom mieste. Keď sa takáto skupina nájde, oznámi svoj záujem založiť ružencové bratstvo prostredníctvom Dominikánskeho mariánskeho centra provinčnému promótorovi pre ruženec. Ružencové bratstvo zakladá promótor vystavením zakladacej listiny.

Na čo je potrebné v pôsobení ružencových bratstiev klásť obzvlášť veľký dôraz?

Na ducha. Aby bratstvá neboli len akési dobre namastené modlitebné stroje, ale ľudia, ktorí sa radi stretávajú, ktorí myslia jeden na druhého a snažia sa o všeobecné dobro. Tu veľmi pomáha spoločná modlitba, na ktorej by sa členovia ružencového bratstva mali stretávať minimálne raz mesačne. Tieto stretnutia umocňujú pocity solidarity, spolupatričnosti a navonok vyjadrujú duchovnú jednotu členov ružencového bratstva. Sú signálom pre svet, že vzájomné priateľstvá, stretnutia, majú svoj veľký význam. Že človek, ktorý verí Bohu, nikdy nie je sám. Aké vlastnosti by mali charakterizovať člena ružencového bratstva? O čo sa majú členovia ružencových bratstiev usilovať?

Každý člen ružencového bratstva sa má usilovať duchovne formovať svoj osobný život, svoje srdce, nasledovať príklad Panny Márie v prijímaní Ježiša Krista, v jej schopnosti učiť sa od neho. Člen ružencového bratstva vo svojich modlitbách neustále hľadá odpoveď na otázku, ako sa stávať lepším človekom, spája sa s Ježišom Kristom a rozjíma nad jeho životom.

Podľa evanjelia najdôležitejšou vlastnosťou kresťana je láska. Dôveryhodná láska má byť dokonca znamením kresťanstva: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ (porov. Jn 13, 35) Nič iné sa nežiada ani od členov ružencových bratstiev. Inými slovami člen ružencového bratstva sa usiluje o lásku, ktorá je trpezlivá, nezávidí, nevypína sa, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Taká láska všetko vydrží, je plná pokoja a radosti. (porov. 1 Kor 13, 4–13)

Čo o aktívnom členstve v ružencovom bratstve hovoria Stanovy ružencových bratstiev?

Každý člen ružencového bratstva sa má usilovať rásť v láske a vo svätosti. Členovia ružencového bratstva podporujú ružencový apoštolát medzi deťmi, mládežou, vo svojich rodinách, na pracoviskách. K apoštolátu členov ružencového bratstva patria aj skutky duchovného a telesného milosrdenstva (napr. návšteva chorých, podporovanie sociálne slabších rodín a pod.). Členovia ružencového bratstva majú byť nápomocní farárovi farnosti napríklad modlitbou posvätného ruženca, upratovaním a výzdobou kostola, organizovaním pútí, distribúciou časopisov, spoločnými kultúrnymi podujatiami, prednáškami a pod.“

Aký úžitok prináša členstvo v ružencovom bratstve jeho členom?

Okrem účasti na duchovných dobrách dominikánskej rehole a dobrodeniach udelených pápežmi, správne vedené ružencové bratstvo prehlbuje v jeho členoch vieru, nádej a lásku, pričom upriamuje ich pozornosť na podstatu a centrum duchovného života – na svätú omšu, na stretnutie s Ježišom Kristom v Eucharistii, zdroj lásky, radosti a pokoja. To členov ružencového bratstva obohacuje, napĺňa, a spája s nespočítateľným množstvom členov ružencových bratstiev po celom svete. Ich láska dostáva príťažlivú tvár a napĺňa vnútorným šťastím nielen jej nositeľov, ale aj ľudí v ich blízkosti.

Na čo je potrebné v pôsobení ružencových bratstiev klásť obzvlášť veľký dôraz?

Na ducha. Aby bratstvá neboli len akési dobre namastené modlitebné stroje, ale ľudia, ktorí sa radi stretávajú, ktorí myslia jeden na druhého a snažia sa o všeobecné dobro. Tu veľmi pomáha spoločná modlitba, na ktorej by sa členovia ružencového bratstva mali stretávať minimálne raz mesačne. Tieto stretnutia umocňujú pocity solidarity, spolupatričnosti a navonok vyjadrujú duchovnú jednotu členov ružencového bratstva. Sú signálom pre svet, že vzájomné priateľstvá, stretnutia, majú svoj veľký význam. Že človek, ktorý verí Bohu, nikdy nie je sám.

Nakoľko je v ružencovom bratstve dôležitá modlitba posvätného ruženca?

Modlitba posvätného ruženca má pre človeka zmysel len natoľko, nakoľko cíti, že má moc meniť jeho život, že ho vedie bližšie ku Kristovi a ku konaniu dobra. Inými slovami členovia ružencových bratstiev sa pre ruženec a členstvo v ružencových bratstvách rozhodli preto, že dôverujú tejto modlitbe a zobrali si ju za svoj prostriedok na ceste k svätosti.

Čo je cieľom modlitby posvätného ruženca?

Spájať sa s Ježišom Kristom a získavať jeho dary, silu pre svoj život, aby sa človek stával milším Bohu. Modlitba ruženca sama osebe nie je cieľom. Nie sú to vytrvalostné preteky, rozhodujúce nie je ani množstvo odrecitovaných slov, ale túžba človeka spájať sa v modlitbe s Bohom, byť v jeho prítomnosti a napĺňať sa jeho láskou. Svätý Pavol by to možno povedal takto: Keby som odrecitoval denne všetky ružence, ale lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. (porov. 1 Kor 13, 1)

Aká je organizačná štruktúra ružencového bratstva a čo treba k jeho chodu?

Pre vznik a chod ružencového bratstva je potrebná minimálne jedna úplná ruža, teda 20-členná skupina, ktorá si vymieňa ružencové tajomstvá, stretáva sa a modlí desiatok ruženca denne. Pre vznik ďalšej ruže sú potrební minimálne 3 členovia. Pokiaľ nemá 20 členov, nazývame ju neúplná ruža. Počet úplných ruží nie je obmedzený, avšak neúplná ruža môže byť len jedna. Tí, ktorí tvoria ruže, sú členmi Živého ruženca. Ružencové bratstvo ešte tvoria členovia Svätého a Večného ruženca, ktorých neviaže spoločné mesačné stretávanie.

Kto vedie ružencové bratstvo?

Každé ružencové bratstvo má horliteľa bratstva, ktorého si spomedzi seba písomnou formou tajným hlasovaním vyvolia členovia Živého ruženca. Ak je v ružencovom bratstve ruží viac ako dve, horliteľa bratstva volia horlitelia ruží. Z uvedeného vyplýva, že svojich zvolených horliteľov majú aj jednotlivé ruže.

Čo je úlohou horliteľa bratstva?

Horliteľ bratstva má byť človek s láskavým srdcom, ktorý okrem iného dbá o to, aby boli zaevidovaní všetci členovia bratstva a zadelení do jednotlivých ruží. Inými slovami horliteľ s láskou riadi činnosť bratstva, ktorá je presne vymedzená Stanovami ružencových bratstiev na Slovensku.

Ako slúži horliteľ ruže?

Zvolený horliteľ ruže by mal byť tiež príkladný človek, ktorý sa s láskou stará o to, aby sa členovia jeho ruže pravidelne zúčastňovali stretnutí členov Živého ruženca a mali vymenené ružencové tajomstvá.

Môžu sa členovia bratstva stretávať aj oddelene – po jednotlivých ružiach?

Môžu, ale nemalo by to byť na úkor spoločného stretávania sa celého bratsva. Členovia Živého ruženca sa majú stretávať spolu minimálne raz mesačne. Pravidelné stretnutia členov Živého ruženca totiž tvoria jeden z nosných pilierov zmyslu existencie ružencových bratstiev, čo dokumentuje aj ich bohatá história. Spoločná modlitba a tiež vzájomné poznávanie sa, stretávanie, vzájomná láska sú tým, čo pomáha bratstvám stávať sa živými nástrojmi Ducha Svätého, zdrojmi svetla, ktoré sa kladú hore, aby sa ich žiara čo najviac šírila. Bez spoločných stretnutí bratstvo stráca formu aktívneho spoločenstva, v ktorom sa jeho členovia usilujú nachádzať si cestu k sebe navzájom a k Bohu.

Čo s tými, ktorí sa takýchto stretnutí nemôžu z rôznych dôvodov zúčastňovať?

Povinnosť účasti na spoločných mesačných stretnutiach členov vyplýva z podstaty členstva v živom ruženci. Takých, ktorí sa spoločných stretnutí nemôžu zúčastňovať nie z vlastnej viny (dlhodobo chorí, pripútaní na lôžko...), neviaže účasť na spoločných stretnutiach členov Živého ruženca. Je však dobré, ak im je venovaná pozornosť zo strany ostatných členov ruže – prinajmenšom vo forme návštevy a výmeny ružencového tajomstva. V prípade, že niekto nemá vôľu, osobný záujem zúčastňovať sa týchto stretnutí viac ako tri mesiace za sebou a zároveň chce ostať členom ružencového bratstva, odporúča sa, aby si zmenil formu členstva v ružencovom bratstve a stal sa členom Svätého alebo Večného ruženca.

Ďalšie podrobnosti a otázky súvisiace s pôsobením a činnosťou ružencových bratstiev detailne riešia Stanovy ružencových bratstiev na Slovensku.

Členmi RB sa veriaci stávajú na základe slobodného rozhodnutia, keďže tým sa zaväzujú prijať na seba všetky povinosti a práva vyplývajúce z členstva v ružencovom bratstve.

Ružencové bratstvo pozostáva z členov:

• Živého ruženca

Záväzky a práva člena Živého ruženca

• je povinný modliť sa každý deň jeden desiatok posvätného ruženca na úmysel za obrátenie hriešnikov a za živých i zosnulých členov Ružencového bratstva (RB), za Rehoľu dominikánov, za svoju farnosť a za svojich duchovných pastierov (biskupov a kňazov); • je povinný raz za mesiac sa zísť na spoločnom stretnutí – modlitbe, po ktorom sa uskutoční výmena tajomstiev; čas a miesto stretnutí si dohodnú členovia Živého ruženca sami; Pravidelné stretnutia členov Živého ruženca totiž tvoria jeden z nosných pilierov zmyslu existencie ružencových bratstiev, čo dokumentuje aj ich bohatá história. Spoločná modlitba a tiež vzájomné poznávanie sa, stretávanie, vzájomná láska sú tým, čo pomáha bratstvám stávať sa živými nástrojmi Ducha Svätého, zdrojmi svetla, ktoré sa kladú hore, aby sa ich žiara čo najviac šírila. Bez spoločných stretnutí bratstvo stráca formu aktívneho spoločenstva, v ktorom sa jeho členovia usilujú nachádzať si cestu k sebe navzájom a k Bohu. • člen Živého ruženca sa nemôže modliť desiatok namiesto iného člena (manžela, syna, dcéru…), ktorý sa sám modliť nechce; • má právo voliť členov finančnej komisie, horliteľa svojej ruže, horliteľa bratstva (ak Živý ruženec má jednu alebo dve ruže); • má právo byť volený. Podľa Stanov RB sa voľby do služby horliteľa RB a zároveň do služieb horliteľov jednotlivých ruží majú konať periodicky každé tri roky.

V prípade, že sa člen Živého ruženca nemôže zúčastniť spoločného mesačného stretnutia na modlitbe členov Živého ruženca, ochotne to ohlási horliteľovi ruže, čo je signálom, že mu na jeho pôsobení v Ružencovom bratstve záleží. Takto horliteľ ruže má prehľad o tom, či člen ruže neprišiel na spoločné stretnutie preto, lebo má vážny dôvod (napr. je chorý, je v zamestnaní, potrebuje riešiť neodkladné záležitosti a pod.), alebo neprišiel na spoločné stretnutie preto, lebo je nedbanlivý a svoje pôsobenie v RB neberie vážne. Ak si člen RB svoju povinnosť účasti na spoločných stretnutiach neplní po dobu troch mesiacov a ani horliteľovi ruže neoznamuje dôvody svojej neúčasti, no naďalej chce byť členom RB, mal by zvážiť inú formu členstva v RB – buď vo Svätom alebo Večnom ruženci. Ružencové bratstvá majú aj dnes nesmierny význam, ba možno povedať, že ich význam rastie. Ľudia sa stále menej stretávajú a len ťažko si nachádzajú čas jeden pre druhého. Prehlbuje sa individualizmus, anonymita a s ňou často spojené sebectvo. Medzi ľuďmi sa šíri opustenosť – a to aj uprostred obce či sídliska. Jeden zo spôsobov, ako na takýto pozvoľne sa šíriaci nezáujem človeka o druhých ľudí odpovedať, je aktívne členstvo v ružencovom bratstve. Okrem pravidelnej modlitby ruženca sa v ružencovom bratstve uskutočňujú aj pravidelné mesačné stretnutia jeho členov. Aktívne bratstvá sa okrem spoločnej modlitby zaujímajú jeden o druhého, pomáhajú si a hľadajú miesto vo farnosti, kde a ako by jeho členovia mohli byť užitoční.

Vznik Živého ruženca

Bratstvo Živého ruženca vzniklo z iniciatívy Márie Paulíny Jaricot vo Francúzsku. Narodila sa v Lyone, kde žila od roku 1799 do roku 1862. So svojím bratom Fileasom snívala o misionárskej práci v pohanských krajinách. Neskôr sa jej brat stal kňazom a odišiel na misie. V listoch jej opisoval duchovné i materiálne potreby v misijných krajinách. Paulína preto začala organizovať peňažné zbierky, a vytvárať malé skupiny, ktoré sa snažili pomáhať misionárom. Spoznala hĺbku a silu modlitby posvätného ruženca, a tak na spôsob misijných skupín začala zakladať ružencové pätnástky, ktoré sa stali počiatkom skupiny živého ruženca. Tie si dali za cieľ: — zjednotenie sŕdc v srdciach Ježiša a Márie cez rozjímanie ružencových tajomstiev vymieňaných každý mesiac, — zachovanie viery v kresťanských krajinách, ktoré podľahli nekresťanskému štýlu života, — šírenie viery v nekresťanských krajinách cez katolícke misie.

• Svätého ruženca

Záväzky a práva člena Svätého ruženca

• je povinný pomodliť sa celý posvätný ruženec (tajomstvá radostné, svetla, bolestné, slávnostné) za jeden týždeň na úmysel za obrátenie hriešnikov a za živých i zosnulých členov Ružencového bratstva, za Rehoľu dominikánov, za svoju farnosť a za svojich duchovných pastierov (biskupov a kňazov); • modlitbu posvätného ruženca si môže člen ľubovoľne rozdeliť podľa času, ktorý mu vyhovuje, napr. v jeden deň dva desiatky, v iný tri alebo v jeden deň celý ruženec – potrebné je zachovať postupnosť v modlitbe celého posvätného ruženca (najprv sa pomodliť radostné tajomstvá, potom svetla, bolestné, nakoniec slávnostné); • člen Svätého ruženca nie je viazaný spoločnými stretnutiami členov Živého ruženca, ale je tam vítaný.

Vznik Svätého ruženca

Rehoľa dominikánov, ktorú svätý Dominik založil na kázanie a na spásu duší, si podľa vzoru svojho zakladateľa s láskou osvojila ruženec ako prostriedok hlásania a objasňovania právd viery. V roku 1470 založil dominikán bl. Alan de la Roche (1428–1475) prvé ružencové bratstvo. Zásluhou bl. Alana a ďalších dominikánov sa tento spôsob modlitby rýchlo rozšíril v západnom kresťanstve a dominikáni sa stali hlavnými šíriteľmi tejto modlitby. Bratstvo Svätého ruženca uznali po prvýkrát v Cirkvi vďaka úsiliu bl. Alana v roku 1475. Panna Mária, Kráľovná posvätného ruženca, dala dominikánovi, bl. Alanovi de la Roche, pätnásť prísľubov pre tých, ktorí sa budú zbožne modliť jej ruženec.

Prísľuby Panny Márie zjavené bl. Alanovi de la Roche

Panna Mária, Kráľovná posvätného ruženca, dala dominikánovi, bl. Alanovi de la Roche, pätnásť prísľubov pre tých, ktorí sa budú zbožne modliť jej ruženec. Povedala mu: „(…) nesmierne veľa kníh by bolo treba napísať, aby v nich boli zaznamenané všetky zázraky môjho posvätného ruženca.“ 1. Všetkým, ktorí sa budú zbožne modliť môj ruženec, sľubujem svoju zvláštnu ochranu a hojnosť milostí. 2. Tí, ktorí v modlitbe ruženca vytrvajú, dostanú zvláštnu milosť. 3. Ruženec bude mocnou ochranou proti peklu, zničí zlo, zbaví svet hriechu a zaženie blud. 4. Ruženec rozhojní čnosť a obsiahne pre duše hojné Božie milosrdenstvo. Odvráti srdcia ľudí od lásky k svetu a jeho márností a pozdvihne ich k túžbe po večných veciach. Tie duše sa posvätia týmto prostriedkom. 5. Tí, čo sa mi odovzdajú cez ruženec, nezahynú. 6. Toho, kto bude zbožne recitovať môj ruženec, uvažujúc nad tajomstvami, nikdy nepremôže nešťastie, nezažije Boží hnev a nezomrie náhlou smrťou. Hriešnik sa obráti, vytrvá v milosti a zaslúži si večný život. 7. Kto sa zasvätí môjmu ružencu, nezomrie bez sviatostí Cirkvi. 8. Tí, čo budú verne recitovať môj ruženec, budú počas svojho života a po smrti účastní Božieho svetla a plnosti jeho milostí, vlastných svätým. 9. Ihneď vyvediem z očistca duše zasvätené môjmu ružencu. 10. Deti môjho ruženca sa budú tešiť veľkej sláve v nebi. 11. Čo budeš žiadať prostredníctvom ruženca, to dosiahneš. 12. Tým, ktorí budú šíriť môj ruženec, sľubujem pomoc vo všetkých ich potrebách. 13. Dosiahla som od svojho Syna, že všetci členovia Ružencového bratstva budú mať svojich orodovníkov v živote a v smrti, celý nebeský dvor. 14. Tí, ktorí sa zbožne modlia môj ruženec, sú moje milované deti, bratia a sestry Ježiša Krista. 15. Zasvätenie sa môjmu ružencu je zvláštne znamenie predurčenia. (z knihy Ruženec, S Máriou kontemplovať Krista, Dominikánske mariánske centrum, Košice 2005, str. 13–1

• Večného ruženca

Záväzky a práva člena Večného ruženca

• zvolí si svoj pravidelný „čas bdenia“ raz za mesiac alebo raz za rok, počas ktorého sa pomodlí celý posvätný ruženec (najprv radostné tajomstvá, potom svetla, bolestné, nakoniec slávnostné tajomstvá) s nasledovnými úmyslami: za obrátenie hriešnikov (radostné tajomstvá), za čistotu viery a ohlasovateľov evanjelia (tajomstvá svetla), za večnú spásu umierajúcich (bolestné tajomstvá), za vyslobodenie duší z očistca (slávnostné tajomstvá); • pod „časom bdenia“ sa myslí ucelený časový celok – bez prerušenia; • je povinný oznámiť horliteľovi bratstva dátum bdenia mesačne alebo ročne a začiatok svojho času bdenia, ktoré si zvolil; • na splnenie povinnosti „času bdenia“ mesačne alebo ročne stačí sa pomodliť súkromne a na ľubovoľnom mieste (doma, v kostole, na ceste…) modlitbu celého posvätného ruženca; • člen Večného ruženca nie je viazaný spoločnými stretnutiami členov Živého ruženca, ale je tam vítaný.

Vznik Večného ruženca

Bratstvo Večného ruženca založil v roku 1630 dominikán, páter Timoteo de Ricci. Jeho členovia sa zaviazali, že budú v určenú hodinu bdieť, pričom sa pomodlia celý posvätný ruženec na chválu a česť preblahoslavenej Panny Márie. Cieľom tohto zasvätenia bolo takto zjednotiť členov, aby sa zaviazali modliť v určenú hodinu, a tak vytvoriť nepretržitú reťaz modlitieb za potreby Cirkvi a sveta, modliť sa v úzkej jednote, hoci zvyčajne neviditeľnej, s mnohými bratmi a sestrami, vzdávať s nimi chválu Panne Márii a prostredníctvom nej Najsvätejšej Trojici. Modlitba sa tak stáva „večnou“ a zjednocuje duše ako vo veľkej rodine a vo veľkom živom ruženci. V liste zo 4. júla 1970 generálny predstavený Rehole dominikánov P. Aniceto Fernándes napísal: „Bratstvo Večného ruženca plne zodpovedá potrebám našich dní... Rozširujúc sa a účinkujúc uprostred kresťanského ľudu chce povzbudzovať duše k osobnej modlitbe, k intímnemu a živému spojeniu s Máriou, Kristom a Nebeským Otcom cez rozjímavé recitovanie ruženca. Vo svete, ktorý je stále viac nepokojný, stále viac siaha po vonkajších a zmyslových skutočnostiach, členovia Bratstva Večného ruženca potvrdzujú – svojím príkladom – prevahu duchovných hodnôt. Bratstvá Večného ruženca tvoria zástup modliacich sa, ktorí sa striedajú vo dne i v noci pred trónom Panny Márie a prosia o jej materský príhovor predovšetkým v duchovných potrebách ľudí. Tak Bratstvo Večného ruženca nadobúda znaky skutočného apoštolského hnutia.“

Členom RB môže byť pokrstený katolík, ktorý má minimálne 9 rokov (výnimka je možná), ktorý sa slobodne rozhodne, že na seba vezme práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v RB a pri vstupe do RB si vyberie jednu z foriem modlitby posvätného ruženca a stane sa tak členom Živého, Svätého alebo Večného ruženca. Nevylučuje sa, aby si vybral dve alebo všetky tri formy modlitby posvätného ruženca.

Ak členovi počas jeho členstva v RB už nevyhovuje forma modlitby, pre ktorú sa rozhodol, môže si zvoliť inú formu modlitby posvätného ruženca zo zostávajúcich dvoch foriem a rozhodnúť sa pre tú, ktorú vládze splniť, alebo požiada o uvoľnenie z RB.

Záväzky, ktoré člen na seba prevzal vstupom do Živého, Svätého alebo Večného ruženca sú jeho osobnými záväzkami, to znamená, že ich musí plniť sám, nemôže tieto záväzky za neho plniť iná osoba.

Stanovy ružencových bratstiev na Slovensku

Ďalšie detaily súvisiace s pôsobením a činnosťou ružencových bratstiev je možné nájsť v Stanovách ružencových bratstiev na Slovensku.

Tam, kde sa viacerí ľudia stretávajú, tam, kde spolu niečo vytvárajú, sú nutné isté pravidlá. Sme naozaj rôzni, pričom vidíme, že často nám isté pravidlá chýbajú už doma, v našich pokrvných vzťahoch. Čo potom, keď chýbajú pravidlá tam, kde sa stretávajú naozaj rôzne krvné skupiny, povahy, ale aj ľudia rôznych životných skúseností, rôzneho vzdelania, veku či intelektu?

Vytvárame isté pravidlá pre život v tomto štáte, v spoločnosti, máme presné pravidlá v doprave, v športe, pravidlá sú v Cirkvi, v liturgii... a teda pravidlá majú byť vítanou pomôckou i pre život v našom ružencovom bratstve.

Plynulý chod ružencových bratstiev si vyžaduje istú štruktúru, rozdelené úlohy. Ani doma sa nedá, aby všetci robili všetko. Preto už istý čas ružencovým bratstvám ponúkame obzvlášť užitočný dokument – Stanovy ružencových bratstiev. Ony nás vedú k cieľu, zjednocujú našu reč, chápanie nás samých, určujú naše smerovanie, úlohy, a teda v neposlednom rade pomáhajú riešiť rozličné možné otázky a problémy v našich ružencových bratstvách, ktoré celkom samozrejme prináša život. Skúsenosť ukazuje, že tam, kde sa v RB rozhodnú nasledovať pomocnú ruku Stanov RB, nastávajú výrazné kvalitatívne zmeny v ich činnosti a tiež v ich duchovnom napredovaní.

Stanovy ružencového bratstva