Pôstne obdobie (historické pozadie a súvislosti)

Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách.
V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou (medzi 4. februárom a 11. marcom). V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: “Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“, alebo “Kajajte sa a verte v evanjelium!“.

Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú Cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením na čelo.

Gréckokatolíci (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci (latinského obradu). Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele (zatiaľ čo rímskokatolíci nedele nepočítajú).

Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. Na rozjímanie a sprítomnenie Kristovho spásonosného utrpenia je vyhradený až Veľký týždeň. Tieto skutočnosti sa odrážajú aj v bohoslužobnom živote byzantskej cirkvi - v stredy a v piatky sa slúži liturgia vopred posvätených darov. Pri nej sa veriacim rozdeľujú vopred posvätené eucharistické dary; bohoslužba nemá anaforu (eucharistický kánon) ani premenenie svätých darov. Je to bohoslužba s najsilnejšie vyjadrenou eucharistickou úctou v byzantskom obrade. Zároveň, na rozdiel od liturgie sv. Jána Zlatoústeho či sv. Bazila Veľkého, obsahuje mnoho kajúcich prvkov - najmä hlbokých poklôn.

Z histórie:

V Učení Dvanástich apoštolov (Didascalia apostolorum) zo začiatku 3. storočia sa odporúča jeden až dvojdňový pôst (alebo 40-hodinový pôst) pred krstom a dvoj až trojdňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40-dňový pôst, ktorý odporúča veriacim už na začiatku 4. storočia sv. Atanáz (296-373), biskup z Alexandrie i sv. Cyril Jeruzalemský (315-386).

Číslo 40 malo posvätný význam: Ježiš Kristus sa postil 40 dní pred svojím verejným vystúpením (Mk 1,12; Mt 4,1-11), 40 dní pokrývala voda zem počas potopy sveta, 40 dní sa postil Mojžiš na vrchu Sinaj, 40 dní putoval prorok Eliáš k jaskyni na vrchu Horeb, kam k nemu prišiel Boh a podobne.

Pôvodné pôstne pravidlá boli veľmi prísne: dovoľovali požívanie jedla len jedenkrát denne. Okrem toho boli sprísnené aj abstinenciou, t.j. úplným zdržiavaním sa požívania niektorých pokrmov ako mäso, ryby, mlieko a mliečne výrobky (maslo, syry). Terajšie predpisy týkajúce sa pôstu a postenia sa boli zavedené v roku 1966 apoštolskou konštitúciou Poenitemini.

Pôstne obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele. Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ. Prvá pôstna nedeľa sa ešte donedávna nazývala Quadragesima (grécky tesserakostes, t.j. 40 dní pred Veľkou nocou).

Začiatkom 5. storočia sv. Maximus, turínsky biskup, zaviedol trojtýždňovú predpôstnu prípravu. Tri nedele pred pôstom sa volali: Septuagesima (70. deň pred Veľkou nocou - táto nedeľa bola u nás známa pod menom “Deviatnik“), Sexagesima (60. deň) a Quinquagesima (50. deň). Spolu so 40-dňovým pôstom tvorili 70-dňovú prípravu, symbolizujúcu 70 rokov babylonského zajatia. Pápež Gregor I. Veľký (590-604) vytvoril pre tieto dni osobitné prosebné modlitby. Pápež Alexander III. (1159-1181) nariadil, aby sa spev “Alleluja“ - podobne ako v 40-dňovom pôstnom období - nahradili invokáciou Laus tibi Domine, Rex aeternae gloriae (Chvála Ti Kriste, Kráľ večnej slávy). V roku 1969 boli tieto liturgické zvláštnosti zrušené a všetky tri nedele boli preradené do cyklu nedieľ “cez rok“.

 

Zdroj: F. Vnuk, Príručný slovník kresťanstva, Bratislava 2003, str. 334-336.

Pôst a prečo?

Keď v tieto dni vstúpime do kostola iste máme také zvláštne pocity.

Všade fialová farba, vo svätej omši sa nespieva Glória, znejú smutné pôstne piesne - a takto to bude vyzerať 40 dní.

Na celý tento čas nám Ježiš vytyčuje program - Kajajte sa! Je to len krátka, ale veľmi naliehavá veta.

Iste mi dáte za pravdu, že priemerný kresťan chápe čas pôstu takto:

Ježiš sa 40 dní na púšti postil a aj ja tak urobím.

V piatky nebudem jesť mäso, sem tam si odpustím cigaretu či pivo a niekedy si uložím aj dobrovoľný pôst.

Ale takto zmýšľajúceho človeka musím sklamať.

Hlavným dôvodom Ježišovho pobytu na púšti nebol pôst, ale odchod do samoty, kde nikým nerušený bol sám so svojím Otcom. Na púšti sú iba kamene a piesok, a preto sa postil. Teda Ježiš nepripisoval pôstu prvotný význam.

Len si spomeňme, ako mu farizeji vyčítali, že ich učeníci a aj Jánovi učeníci sa postia a jeho nie, ako on ich bránil tým, že keď majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť.

Alebo raz sa mu jeden farizej pochválil, že sa postí dvakrát do týždňa, ale

Ježiš ho dajako zvlášť nepochválil. Z toho vidno, že Ježiš nebol tej mienky,

aby človek nejakou zmenou na jedálnom lístku mohol náležito uctiť Boha.

To bola len naša predstava. Ježiš totiž kladie dôraz na výzvu „ Kajajte sa!“ Škoda, že toto slovo v našej reči nie je dosť výrazné, ani mu presne nerozumieme. Mohli by sme ho chápať ako robiť pokánie, ľutovať svoj skutok, želieť.

Ani jeden z týchto výrazov nevystihuje správne, čo Ježiš myslel pod aramejským výrazom “šúb”.

Tento výraz by sme mohli preložiť ako: zmeňte svoje zmýšľanie, obráťte sa, vráťte sa naspäť domov, na svoje miesto.

Najdôležitejšie Ježišovo vyhlásenie je šúb a nie postite sa! Lebo postenie sa týka iba jedla ale šúb - obrátenie sa, týka sa celého človeka.

Tento výraz Ježiš najlepšie vysvetlil v podobenstve o márnotratnom synovi.

V ňom nastala zmena v zmýšľaní, on zatúžil sa vrátiť domov k Otcovi, a toto obrátenie, ktoré v ňom nastalo, voláme šúb kajajte sa!
Teraz prenesme Ježišovu výzvu na seba: Možno najskôr sa zháčime, že my sme čosi takého ako márnotratný syn nevykonali.

Buďme ale úprimní: Či sme sa nevzdialili nikdy z domu nebeského otca?

Či sme sa nevzdialili z miesta, ktoré nám prislúcha ako synom a dcéram Božím?

Či sme svojimi myšlienkami, slovami, skutkami neboli často Bohu neverní?

Či sme vážnym mravným previnením alebo svojím zmýšľaním neodišli z domu Otca?

A pre to nie je vari potrebné navrátiť sa do domu Otca, na miesto, ktoré nám patrí v dome Otca?

Toto je hlavná požiadavka, ktorá nám zaznieva v tejto pôstnej dobe:

Vráťte sa domov, do domu Otca! Ľutujte všetko, čím ste mu ublížili a čím ste mu boli neverní! Obráťte sa! Pokorne si doznajme, že všetci vo väčšej či v menšej miere potrebujeme obrátenie.
K múdremu mužovi raz prišiel kupec a ponúkal mu svoj tovar. Vyťahoval množstvo vecí, ktoré mal na predaj. Keď to mudrc videl, povedal mu:

Ako ryba skoná, keď je na suchu, tak aj ty skonáš, keď sa necháš opantať vecami tohto sveta. Ryba pre svoj život potrebuje vodu, ty potrebuješ samotu. Keď to kupec počul, zdesený sa ho opýtal:

“To mám vari nechať obchodovanie a vstúpiť do kláštora?”

Mudrc mu odvetil. “Ale vôbec nie. Obchod si ponechaj, ale vstúp do seba.”
Toto je šúb. Vstúpiť do seba, obrátiť sa!

Aj Ježiš nás dnes vyzýva k obráteniu, k vstúpeniu do seba.

Máme na to 40 dní tejto pôstnej doby… Snažme sa o to.

Vo chvíľach ticha
hľadaj svojho Boha

Hneď ako oči zo sna otvoríš,
prežehnaj sa a začni hľadať Krista.
Vravíš, že pre šero cestu nevidíš?
Tou cestou k Nemu je tvoja duša čistá.

V tichej modlitbe nájdeš Ježiša,
keď ku nej ruky skladáš.
Vtedy je k Nemu cesta najbližšia,
ak pred ním na kolená padáš.

Ježiša nájdeš v láske k blížnemu,
k sestre, k bratovi, k svojim deťom.
Tak priblížiš sa k cieľu istému,
nemusíš kráčať ďaleko svetom.

Ježiša nájdeš pri práci svojej,
keď ju z lásky k Nemu konáš.
Nezáleží na činnosti tvojej,
ak nájsť svojho Boha za cieľ si dáš.

Vo svojom chráme hľadaj Ježiša,
po svätom prijímaní v srdci ho máme.
Láska je od smrti aj hriechu silnejšia,
Boh prebýva v láske, ktorú si dáme.

Prosil som Pána Boha o...

 

* Prosil som Boha o zdravie, aby som mohol robiť väčšie veci - dostal som chorobu, aby som mohol robiť veci lepšie.
* Prosil som Boha o silu, aby som mohol dosiahnuť úspech - urobil ma slabým, aby som sa naučil poslúchať.
* Prosil som Boha o bohatstvo, aby som bol šťastný - dal mi chudobu, aby som bol núdzny.
* Prosil som Boha o moc a uznanie od ľudí - dal mi slabosť, aby som cítil, že potrebujem Boha.
* Prosil som Boha o všetky veci, ktoré mi môžu život spríjemniť - dal mi život, aby som sa mohol tešiť zo všetkých vecí.
* Nedostal som nič, o čo som prosil alebo na čo som sa spoliehal, no všetky moje modlitby boli vypočuté - patrím medzi tých, ktorých Pán Boh požehnal najviac.
* Žijem a ďakujem Bohu, že nevypočul všetky moje prosby.